9-karátové zlato už aj na Slovensku

Na začiatok, opäť niečo zaujímavé o zlate

Pôvodne sa šperky vyrábali z čistých kovov, ako sa získavali z ryžovania, či ťažby. Až neskôr sa drahé kovy začali zlievať, aby boli docielené ďalšie vlastnosti ako farba či tvrdosť, rovnako ako sa to deje u legovania kovov, železa, ocele, bronzu atď. Označenie karát bolo zavedené v časoch, keď sa požívala dvanástková sústava, ešte pred pred používaním percent, či desiatkovej sústavy. Karát, ako vyjadrenie rýdzosti kvality zliatiny, bol používaný pre zlato. Označenie rýdzosti (kvality) pre zlato bolo napríklad 9 kt, 14 kt, 18 kt. Pre striebro sa požívalo označenie napríklad 13 lotov. 

V dnešnej dobe je na Slovensku najbežnejšie zlato 14 kt, 9 kt zlato nie je veľmi obľúbené. 18 kt zlato je považované za drahé, či luxusné. V Nemecku sa bežne predáva aj zlato 9 kt. Naopak v arabských krajinách sa predáva zlato s rýdzosťou najmenej 18 kt a zlato s nižšou rýdzosťou (napríklad 14 kt) je považované za nevhodné pre výrobu šperkov, keď sa do drahého kovu pridáva toľko prímesí. 

Pri výrobe šperkov s dodržaním rýdzosti sú dôležité aj ostatné kovy, ktoré určujú výslednú farbu. Štrnásť karátové zlato môže byť žlté, červené aj biele. Výsledná farba je udávaná pomerom pridávaných zostávajúcich 10 dielov do celku 24. Obľúbené 14 kt zlato (Au 14 kt) je zmes 58,5 % zlata 32 % striebra. V rýdzostiach teda 0,585 Au a 0,320 Ag - v zlatníckom žargóne označovanej ako žltá tristodvadsiatka. V dnešnej dobe si zlatníci väčšinou nelegujú zlato sami, ale menia si ho v zlatníckom veľkoobchode. Zlomkové zlato vymenia za nové legované v patričnej rýdzosti, farbe a tvrdosti.

Šperky vyrobené zo zlata sa podľa zákona musia označiť puncovou značkou, ktorú v našich podmienkach poskytuje Puncový úrad SR a výrobnou značkou, ktorá označuje, kto šperk vyrobil. Táto "tradícia", dnes povinnosť, pochádza z 15. storočia, kedy výrobcovia výrobky z drahých kovov začali označovať rôznymi značkami, čím deklarovali svoje meno, miesto a čas výroby. Dnes sa výrobky z drahých kovov musia označovať puncovou značkou a rýdzostným číslom, čím predovšetkým chránia kupujúceho a zaručujú mu pravosť drahého kovu. Samotné puncovanie drahých kovov upravuje zákon 94/2013 z 19.3.2013 o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (Puncový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Puncová značka je znak vyjadrujúci zákonnú rýdzosť drahého kovu, umiestnená v charakteristickom obryse, ktorým úrad označuje tovar. Rýdzostné číslo je trojmiestny znak, vyjadrujúci minimálny obsah drahého kovu v šperku. Meria sa z hľadiska počtu hmotnostných jednotiek drahého kovu na tisíc hmotnostných jednotiek zliatiny. Vyjadruje rýdzosť samotného šperku, čo znamená, že daný šperk obsahuje toľko percent samotného rýdzeho drahého kovu. Rýdzostné číslo je vyjadrené arabskými číslicami. Rýdzosť v preklade znamená pomerný obsah drahého kovu v šperku vyjadrený v tisícinách (1/1000). Rýdzosť rýdzeho kovu je 1000/1000, no žiadny šperk neobsahuje čistý rýdzi kov.

V našich podmienkach sú rýdzosti nasledovné:

  • 999/1000 mince
  • 986/1000 mince
  • 900/1000 mince
  • 750/1000 šperky
  • 585/1000 šperky
  • 375/1000 šperky

Puncový zákon sa nevzťahuje na výrobky zo zlata s rýdzosťou nižšou ako 375/1000.

375

Do roku 2013 sa na Slovensku mohlo predávať najmenej 14 karátové zlato. No 19.3.2013 prezident SR I. Gašparovič podpísal zákon o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (Puncový zákon), ktorý umožnil predaj aj 9 karátového zlata (375). V 1 kg zlatníckej zliatiny 9 karátového zlata sa nachádza 375 g rýdzeho zlata. Zvyšok tvoria iné kovy ako striebro či meď. 9 karátové zlato obsahuje menej rýdzeho zlata ako 14 karátové zlato alebo 18 karátové zlato. No na prvý pohľad žiadny rozdiel nie je viditeľný, úpravou sa všetko zakryje, ale krátkym nosením vyjde najavo jeho nízka kvalita, že šperk sa môže skôr poškodiť. Preto je v zlatníckych kruhoch 9 karátové zlato neobľúbené. Naopak, u obchodníkov má väčšiu obľubu, a to z toho dôvodu, že je tam nižšia cena. 9 kt šperk by mal byť lacnejší zhruba  o 20 - 25 %.

Zlato sa považuje za významný investičný produkt, ktorý podľa svetovej banky ako jediný drahý kov nepodlieha dani z pridanej hodnoty. Kedysi zlato predstavovalo stelesnenie bohatstva a mohla ho vlastniť len horná vrstva spoločnosti. Dnes už nie sú rodové ani iné obmedzenia medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva a zlato môže vlastniť ktokoľvek. 

Z investičného hľadiska predstavuje významný hmotný statok, ktorý na rozdiel od dlhopisov, peňazí alebo cenných papierov, podobne ako nehnuteľnosti alebo umelecké diela, rastie alebo si zachováva svoju cenu. Nákup zlata má svoje opodstatnenie aj ako železná rezerva pre prípad katastrofy alebo vojenského konfliktu.

"Dlžníci zlyhajú, trhy skolabujú, avšak zlato, ako najvyššia forma bezpečných peňazí, zamier nahor."    Michael Belkin

 

 

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.