Snubný prsteň je šperkom, ktorý má ešte aj dnes pre mnohé ženy vysokú hodnotu. Nie ani tak kvôli cene, ktorú obchodník zinkasuje, ale kvôli tomu, čo symbolizuje. Vedeli ste, že prvé zmienky o snubných prsteňoch pochádzajú už zo staroveku? Starí Egypťania napríklad verili, že cez prstenník ľavej ruky prechádza dôležitá žila, ktorá vedie priamo do srdca. Práve preto sa prstenník na ľavej ruke stal akýmsi oficiálnym prstom, na ktorom ľudia zvykli nosiť prstene. Prvé egyptské snubné prstene však neboli vyrábané z drahých kovov, ale z rastlín, pričom kruh mal symbolizovať nekonečnosť a večnú lásku.
Zmienky o zásnubách západného typu pochádzajú zo Židovskej Tóry a súvisia s Abrahámovým príbehom. V súbore rabínskych diskusií o zákone a etike zvanom Talmud sa objavuje rozdelenie vzniku manželského záväzku na dve časti: na zásnuby a svadbu, pričom zásnuby menia spoločenský stav páru, zatiaľ čo svadba predstavuje právne ustanovenie tejto zmeny. Pri zásnubách dával ženích nevestinmu otcovi symbolickú sumu za stratu dcéry a dievča dostávalo prsteň, ktorý naznačoval ich spoločnú budúcnosť. Hebrejské zvyky okolo zásnub neskôr prevzali starí Gréci, kde počas rituálov stačilo potvrdiť záväzok ústne pred svedkami. Odovzdanie prsteňa nájdeme neskôr aj u Rimanov, kde snúbenec daroval krúžok svojej vyvolenej po vyjadrení svojich zámerov na zásnubnej hostine.
V staroveku a stredoveku odovzdaniu zásnubného prsteňa a následným oslavám spravidla predchádzalo vyjednávanie rodín oboch snúbencov o cene nevesty a jej vene. Nevesta a ženích mávali často iba obmedzený vplyv na priebeh celého aktu. Typickými dohodnutými zásnubami a zásnubami sotva narodených detí sa preslávili panovnícke dynastie západnej a východnej Európy, ktoré zásnubnou politikou upevňovali svoje postavenie a moc. V roku 1215 založil pápež Inocent III. čakaciu lehotu medzi žiadosťou o ruku a samotným obradom. Znovu tým oživil symboliku zásnubného prsteňa. Jeho venovanie pri žiadosti o ruku malo mať za následok vyjadrenie čakania a vernosti počas tejto doby.
Prvé zásnubné prstene boli vyrobené z bronzu, železa, až postupne sa objavilo striebro a zlato. Prvý zásnubný prsteň s diamantom daroval arcivojvoda Maximilián vo Viedni v roku 1477 Márii Burgundskej. Šlo o spoločenskú udalosť, čiže tým Maximilián spustil nový trend prsteňov s kamienkom. Ľud dar pochopil približne tak, ako prstene pri žiadosti o ruku chápeme dnes. Arcivojvoda zas vyjadril svoje bohatstvo a moc, čo po ňom zopakovali mnohí, až sa z toho stala tradícia. V diamante samotnom je tiež symbolika. Diamant ako to najtvrdšie a najtrvácnejšie na celom svete má byť svojimi vlastnosťami príkladom pre lásku a ochraňovať ju tak, aby zostala, ako je kameň sám.
